„Koľko má? Šesť mesiacov? A už sedí?“ „Bude mať rok a ešte nechodí? Naša malá už v takom veku behala…“
Komentáre a „dobre mienené rady“, pri ktorých nejednu mamičku ostro pichne pri srdci. Rozdávajú ich babky, susedky, kamarátky, ale aj iné mamičky v parku, na detskom ihrisku či v čakárni u lekára.
Vytvárajú nimi nezmyselný tlak na rodičov, ktorý často vrcholí snahou urýchliť psychomotorický vývin dieťaťa. Ak dieťa v šiestich mesiacoch nesedí a v dvanástich nechodí, vzniká absurdné podozrenie, že by mohlo byť nejakým spôsobom nešikovné či dokonca nezdravé.
Snahy umelo urýchliť motorický vývin dieťaťa sú však nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne. Dieťaťu môže takáto prehnaná iniciatíva rodičov dokonca uškodiť.
Sedenie s oporou
Jedným z prvých veľkých vývinových medzníkov je obdobie, keď sa dieťatko z ležiacej polohy dostane do sedu. Získava zrazu inú perspektívu videnia sveta a z doteraz „len“ ležiaceho bábätka sa odrazu stáva sediace dojča. Rodičia majú tendenciu tento veľký vývinový krok urýchľovať rôznymi spôsobmi.
Medzi najčastejšie patrí posádzanie dieťatka s oporou vankúšov, udržiavanie v sede na kolenách alebo posádzanie v športovom kočíku či detskej stoličke. Hovoríme o období, keď ešte dieťa fyzicky zjavne nie je pripravené sedieť. Jeho chrbátik sa guľatí a bez pevnej opory jednoducho padá.
Napriek tomu, že má bábätko 6 mesiacov, nemusí byť na sed pripravené. Vývin každého dieťaťa je individuálny a rozdiely v týždňoch či dokonca v mesiacoch sú úplne bežné. Ak niektoré dieťatko začne sedieť v siedmich či ôsmich mesiacoch, v žiadnom prípade to neznamená, že je menej šikovné alebo že s jeho vývinom niečo nie je v poriadku.
To, kedy dieťa začne sedieť alebo chodiť (pokiaľ ide o prirodzené individuálne rozdiely), nijako nenapovedá jeho motorickú či nebodaj mentálnu šikovnosť vo vyššom veku.
Čo môže spôsobiť predčasné sedenie
Odolať tlaku okolia alebo vlastnej túžbe vidieť dieťatko samostatne sedieť môže byť často veľmi ťažké. Rodičia by si však mali uvedomiť, že posádzanie dojčaťa v čase, keď na to nie je pripravené, jeho vývin nijako neurýchli. Práve naopak.
To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica ako i vnútorné orgány sú sedom neprimerane zaťažované. Predčasné posádzanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Pokladá sa tu základ pre deformity ako je skolióza, ale aj pre bolesti chrbtice v dospelosti.
Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a foremné a tak sa poškodia rýchlejšie ako by sme si mohli myslieť. Keďže telo ešte nemá dostatočnú oporu v kostrových svaloch a v chrbtici, predčasné sedenie môže viesť aj k neprimeranému zaťažovaniu vnútorných orgánov.
Navyše, ak dieťatko pasívne sedí, oberáte ho o príležitosť posilňovať si svaly a pracovať na dosiahnutí prirodzeného sedu, čím jeho vývin spomaľujete.
Ako dieťa podporiť vo vývine
Prirodzené je, ak sa dieťatko dostane k sedu vlastnými silami. Ak to necháme na ňom, dostane sa do sediacej polohy z bruška alebo z polohy na štyroch. Normálne je, ak dieťa najskôr štvornožkuje, až potom sedí.
V polohe na brušku si výdatne posilňuje svaly potrebné k vzpriameniu trupu. Užitočné preto je nechávať dieťatko čo najviac času na pevnej rovnej podložke, kde má možnosť bezpečne si trénovať prvé pohyby. Ideálne na zemi pokrytej kobercom, karimatkou, dekou alebo iným izolantom.
Vhodné je ponúkať mu podnety, za ktorými sa musí plaziť, otáčať alebo loziť. Batoľa sa z tejto pozície zvyčajne prepracuje do tzv. šikmého sedu, kedy chrbátik ešte nie je vzpriamený, ale dieťa sa drží v čiastočne vertikálnej polohe pomocou rúk. Od šikmého sedu je už len maličký krôčik k stabilnému vzpriamenému sedu s rovným chrbátikom.
Čo brzdí vývin chôdze
Ďalším veľkým medzníkom je rozvoj samostatnej chôdze. O tom, že dieťatko začne chodiť, snívajú rodičia snáď už od samotného narodenia. Akokoľvek je to nepredstaviteľné, aj chodenie zvládne dieťatko úplne prirodzene a hlavne samo.
Nepotrebuje pri tom nijakú pomoc a rovnako ako pri sedení, aj tu môže byť každá snaha rodičov skôr na škodu ako na úžitok. Hovoríme, samozrejme, o zdravých detičkách, ktoré nemajú odborníkom odporúčané nijaké terapeutické cvičenia.
Tie začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca.Niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci. Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine. Rodičia však spravidla okolo jedného roka začínajú byť netrpezliví a snažia sa chôdzu urýchliť.
Robia tak najčastejšie vodením dieťatka za dve ruky, prípadne sa snažia chôdzu simulovať pomocou chodítok, takzvaných pavúkov. Ide o, pre dieťa neprirodzené pohyby, ktoré vedú k vzniku nesprávnych návykov, nadmernému zaťažovaniu kĺbov a opäť k spomaleniu celkového psychomotorického vývinu.
Ako sa dieťa učí chodiť
Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Stále sa drží, čím si zabezpečuje chýbajúcu stabilitu.
Ak ho necháte, naučí sa dve veci. Spoliehať sa samo na seba. To znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho. A naučí sa padať. Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát. Vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi. A či to bude v 12-tich alebo v 15-tich mesiacoch, je dôležité iba pre nás dospelých.
Pre dieťatko je najdôležitejšie, aby dostalo priestor vyvíjať sa vlastným tempom.